ÚVOD.......................................................................................................................................................
DEJINY.....................................................................................................................................................
NÁZOV OBCE........................................................................................................................................
Šoltýsi
Sedliaci
Domkári= želiari
TVAR A POLOHA OBCE..........................................................................................................................
NÁBOŽENSTVO, NÁREČIE......................................................................................................................
ZAMESTNANIE.......................................................................................................................................
VZDELANIE.............................................................................................................................................
POČET OBYVATEĽOV...........................................................................................................................
SPOLOČENSKÝ ŽIVOT..........................................................................................................................
Účasť na vojne
Poprevratová doba
Funkcie v obci
Hasičstvo
KULTÚRNY ŽIVOT..............................................................................................................................
Zvyky
Kroj
HOSPODÁRSTVO................................................................................................................................
Technické vynálezy
Poľnohospodárstvo
ZDRAVOTNÍCTVO..............................................................................................................................
Choroby
ŠPORT..............................................................................................................................................
STAVBY A BUDOVY........................................................................................................................
Kríže
Zvonice
Škola
Kaplnka
Obecný dom
Škôlka
VOĽBY................................................................................................................................................
VEREJNÁ SPRÁVA OBCE.....................................................................................................................
SYMBOLY OBCE................................................................................................................................
ZÁVER................................................................................................................................................
DEJINY
Kedy bola založená naša obec nemožno jednoznačne povedať. Prvýkrát sa spomína v roku
1361 v spojistosti s rodinným menom FEKE NAGHY ANTAL a v roku 1525 už ako obec
NAGH CHERNA. Vznik obce bol však určite skôr. Kedže kolonizácia tohto územia sa šírila
Proti toku Riek možno predpokladať, že osada ČERNA- teraz VEĽKÁ, MALÁ ale aj i
CHERUBIN mala Rozhodne spojitosť s odídľovaním rajeckej doliny, teda i RAJCOM.
Vieme, že ešte v roku 1358 stál v doline Baranová strážny hradok. Ďalej vieme, že cesta
Z Rajca do Považskej Bystrice neviedla dnešnou trasou , ale prakticky po priamke Rajec-
Baranová- Cherubin Černá –Čierna Hora- Prečín do Považskej Bystrice. Kedže strážny
Hrad stál na tejto trase možno predpokladať vzhľadom na to , že v tejto dobe boli tu i na okolí
Iba lesy. A tiež, že tento strážny hrádok spadal pod Rajecký hrad v katastri obci Jasnenové
bol ďalší strážny objekt pri ceste do Domaniže. V latinskom jazyku CHERUBIN znamená
STRÁŽCA.
Takže podľa názvu Cherubin Černá by mohla táto strážna jednotka byť umiestnená
na tomto mieste. Nebola to Jednotka o veľkej sile do počtu, teda iba pár osôb, ale postupne
možno uvažovať o rodinnom Rozmnožovaní a i založení obce ČERNÁ.
Pôvodne išlo o jednu obec ČERNÚ, ktorá sa buď vlastníckou deľbou, alebo rozšírením
Kultivovaných plôch začala najneskoršie od 1. Polovice 15. Storočia deliť na VEĽKÚ a
MALÚ ČERNÚ. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a ich stravou bolo to,
čo si sami dorobili
Neskôr v dôsledku vzrastu obyvateľstva sa územie rozdelilo na MALÚ, VEĽKÚ a CHERUBIN ČERNÚ-osady neskôr obce
NÁZOV OBCE
Pamätnící obce hovoria, že v dávnych časoch, keď bola založená naša obec naokolo boli
Čierne hory, v ktorých sa zdržiavali zbojníci. Spomína sa, že keď občania našej dediny počuli
Hlas trúbky od kopca Srnák, nechali robotu a utekali.
Legenda hovorí, že obec dostala meno ČERNÁ podľa okolitých čiernych hôr. Dôkazom je
Čierna hora na západa nášho chotára.
VEĽKÁ ČERNÁ. HRÁDEK, 1954. Až do minulého storočia hradská cesta Považská
Bystrica- Rajec neviedla oblúkom cez Domanižuako dnes, ale skoro ustavične po priamke a
Hrebeň vrchov Čierna Hora pokračovala v sedle na rozvodí Váh – Rajčianka. Severnú stranu
Sedla tvorí svah vrchu Hrádek s malým opevnením neznámeho pôvodu na temene. V samom
Sedle tesne vedľa cesty sú stopy osídlenia asi zo začiatku rímskej ríše. Opevnenie
Hrádku je snáď súčastné.
Naša obec VEĽKÁ ČIERNA vždy nepatrila medzi príslušenstvo Lietavského hradu. V zozname
obcí a osad. Z roku 1474 sa naša obec medzi nimi nenachádzala, čo si snáď možno vysvetliť iba
tým, že Naša osada patrila do hraničného pásma medzi Lietavským a Považským hradom a v tej dobe
Nepatrila pod lietavské hradné spravovanie. Hranice hradných území na začiatku
Kolonizácie neboli presné ustálené. Chotáre a chotárne časti niektorých dedín , najmä tých, ktoré ležali
V hraničnom pásme zámocníckeho územia boli predmetom stálych hraničných sporov pri,
Ktorých celé dediny, alebo ich časti prechádzali spod správy jedného panstva pod správu
Iného susedného panstva pričom poddaný ľud týchto spomínaných osád a pozemkov mnoho trpel.
Bezprostredne pred osudnou porážkou pri Moháči, kde Turci zničili bojovú moc Uhorska
V roku 1526 JURAJ ZÁPAĽA písal TOMÁŠOVI TÁRNOKOVI, svojmu kastelánovi v
Lietave a Skliabini, aby upustil od všetkých sporov, ktoré boli zavedené pod menom
Hraničných nezrovnalostí medzi hradom LIETAVOU a hradom Michala Podmanického
BYSTICOU pre orné zeme a lesy v dedinách ČERNEJ a LEDNICI. Pričom mu kázal čakať s vybavením dovtedy, kým dovtedy, kým nebude uzavretá revízia. (A. Kavuljak – LIETAVA)
V roku 1831 bo zemepánom vo Veľkej Čiernej P.D.ĽUDOVÍT AKAY z Hradnej a do
rodín PERÉNYI a LENGYEL. Potomkovia týchto rodín vládli na hrade až do polovice 19.
Storočia.
V rajeckom kraji Lietavského hradu sa vyvinuli dva typy osád:
V každej poľnohospodárskej osade podľa stredovekej kolonizácie rozoznávame tri
Kategórie obyvateľov:
ŠOLTÝSI
- mali od ostatných obyvateľov odlišné práva a povinnosti
- názov je pôvodom starogermánsky
Ich práva:
polúdníkov“- želiarov
občianských sporoch
Funkcia šoltýsov prešla do rúk richtárov
Ich povinnosti:
ČIERNEJ, kde rodinu ČERŇANSKÝCH pozemančily už pred rokom 1543.
SEDLIACI
Ich povinnosti a bremená môžeme rozdeliť na tri časti (doby):
DOMKÁRI= ŽELIARI
- prisťahovaní občania: 1. Domkári- mali dom
2. Poludník – bez domu
- vyvinuli sa zo šoltýsov
TVAR A POLOHA OBCE
Obec VEĽKÁ ČIERNA v terajšej podobe vyzerá ako §, podobné písmenu S však
Hrubšie.
. západnej strane obce tečie potôčik , tečie zo severnej strany
juhovýchodnej strane obce, za východným potokom sú dve prázdne stavby. K nim sa viaže
história. Nblízku bol kedysi kaštieľ zámožnej grófky z rakúskeho mesta GVATZ.
Grófka mala majer na terajšom chotári obce a okolí. Jej majetok prešiel do vlastníctva občnov.
“Domaniský“
NÁBOŽENSTVO
Ľud je od pamäti ľudu Rímsko- Katolíckeho náboženstva, ale v roku 1878 bývala v obci jedna Evanjelická rodina – JANUROVÁ, neskôr sa však odsťahovala do Hradnej alebo Súľova.
NÁREČIE
Zmäkčuje sa viac ako v spisovnej slovenčine a navyše sa aj dzéka.
ZAMESTNANIE
- roľníctvo
- stolárstvo
- obuvníctvo
- krajčírstvo
- murárstvo
-kováčstvo
VZDELANIE
O rozsiahlejšie vzdelanie nešlo, lebo nebolo odborných učiteľov. Maďarská vláda úmyslene
Nepriala vyššiemu vzdelaniu. Obyvateľstvo sa však samo vzdelávalo v písaní, čítaní a rátaní.
POČET OBYVATEĽOV
V roku 1539- 5 usadlostí = asi 50 ľudí
1543 – 8 usadlostí = asi 80 ľudí
1803- 215 obyvateľov
1831- 213 obyvateľov +štyria židia
1843- 238 obyvateľov +štyria židia
1851- 238 obyvateľov +štyria židia
1863- 212 obyvateľov
1895- 277 obyvateľov
1920- 350 obyvateľov
1930- 375 obyvateľov
2007- 361 obyvateľov
2010- 358 obyvateľov
SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
ÚĆASŤ NA VOJNE:
- ľud trpel hladom, rekvirovalo sa po obci ( obilie, mäso)
- chudobnejší ľudia dostávali lístky na tabak, cukor, petrolej, múku na notárskom úrade
- muži bojovali vo vojne proti vlasti, t.j. vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Vznikla
Snaha pre spojenie sa s Čechmi do jedného štátu a táto myšlienka bola jedinou útechou
obyvateľstva
-z obce narukovalo asi 40mužov od 18- ročných do 42- ročných
-do zajatia padli : MICHAL DOMANICKÝ, JOZEF DOMANICKÝ, ONDREJ HARANT,
VALENTÍN DOMANICKÝ, JUSTIN FILO, ŠTEFAN ČERŇANSKÝ, JOZEF UHLIARIK
POPREVRATOVÁ DOBA
Tento deň zajatci
FUNKCIE V OBCI
Ktorý bol aj zvonárom, hrobárom, poštárom, nočným strážcom a hájnikom
HASIČSTVO
KULTÚRNY ŽIVOT
Do obce chodili noviny:
Slovák, rôzne fašistické noviny, päť kníhročne zo Spolku sv. Vojtecha, Posol, Misijne hlasy,
Nový svet
ZVYKY:
- pálenie Moreny 21.3.
- fašiangové oslavy na konci ktorej je pochovávanie basy
- prísne dodržiavanie 40 dňového pôstu
- na Zelený štvrtok zaväzovanie zvonov, kedy chlapci chodili po dedine s rapkáčikmi
- na Bielu sobotu sa všetky dievky umývali v potoku, aby boli zdravé
- šibanie a oblievanie dievčat na Veľký pondelok
- na sv Juraja 24.4 zavlačovanie ( premiestňovanie) rôzneho nezabezpečeného
Majetku na jedno miesto najlepšie v strede dediny
-Na sv. Jána 24.6. pálenie vatry
- stavanie májov každoročne 1.5 slobodným dievkám
- hodová oslava ktorá sa konáva 5.7. na sviatok sv Cyrila a Metoda patrónov nášho
Kostola.
-samovýroba a vysvätenie adventných vencov
- Mikuláš 6.12. rozdávanie deťom sladkosti
- na sv. Luciu 13.12. sa dievky prezliekli do bieleho oblečenia s krídlami a chodili vymetať kúty z každého domu. Aj chlapci sa prezliekli za čertov a chodili s nimi
(veľa zo zvykov sa už nevykonáva, ale niektoré pretrvali do dnes)
KROJ
Mužský: - na nohách súkané nohavice, krpce z kusu remeňa, až nad členky okrúcali onúce
Ženský: - na hlavách tzv. krkule - plátna a v nich bol kus žitnej slamy, na to išla šatka
Preložená do trojuholníka
HOSPODÁRSTVO
Technické vynálezy:
Poľnohospodárstvo
ZDRAVOTNÍCTVO
Choroby:
Chlapov a žien
Nie sú tu ľudia s rakovinou ani tuberkulózou
ŠPORT
STAVBY A BUDOVY
kríže
Cherbuin –Čierna:- okrem kríža s plechovým umučením na cintoríne je v dedine ešte druhý
Kríž pri zvonici
Veľká Čierna: - okrem kríža s plechovým Umučením na cintoríne je ešte druhý kríž na
Čiernej Hore, ktorý postavil Ondrej Bohdal
zvonica
- v obci stála maličká murovaná zvonica s vyššou štvorhrannou vežou, v ktorej bol zavesený
Zvon o váhe 70 kg. Počas 1. Svetovej vojny tu bol menší iba 25kg, ale bol zrekvírovaný
Hovorí sa, že ho černani vo vrecku kabáta doniesli, alebo vo vreci
-ležala na pravej strane hradskej cesty- od juhu na sever idúc z Považskej Bystrice na Rajec
A to viac v južnej polovici obce
-bolo zvykom , že zvonár ranné zvonenie odbavil o 2. Hodine po polnoci v lete a o 3. Hodine v zime
(Pamätná kniha str. 13 Kaplán Jozef 1933)
škola (už neexistuje teraz tam sídli firma)
-pôsobila v nej títo učitelia a učiteľky:
CSIKÓ BORIŠKA z Maďarska
MARKO ANNA z Trenčíne
CSÉKA BOCCSY z Maďarska ( z Jágvu)
SHANDLI TEREZIA
Prof.č. KAPLÁN JOZEF z Oravy
Kaplnka
Obecný dom (zrekonštruovaný v roku 2002)
Školka (dostavané horné podlažie na bývanie)
Výstavba golfového areálu
VOĽBY
- pri prevrate vo voľbách v roku 1920 väčšina občanov hlasovala za stranu MALOROĽNÍCKU
-pri obecných voľbách v roku 1923 bola podaná len kandidátka HLINKOVEJ STRANY
-v roku 1927 – len kandidátka OBČIANSKYCH STRÁN
-v roku 1931 – len kandidátka KATOLÍKOV
VEREJNÁ SPRÁVA OBCE
Blažej Domanický
Vtedajší- Adam Harant zasa – 13.9.1931
Adam Harant- starosta
Ondrej Bohdal- námestný starosta
Volený členovia: Tomáš, Mikuláš, Blažej, Dominik, Michal, Ferdin, Gabriel, Ján
Domanický, Štefan Čerňanský, Ján Krajči
Za Hlinkovú stranu- Blažej Domanický, Ondrej Bohdal ? Ladislav Smieško
Za Mičurovú stranu- Ján Garlík, Tomáš Domanický, Jozef Domanický , Ferdin Domanický
SYMBOLY OBCE
V den sviatku patrónov našej obce vierozvestcov sv Cyrila a Metoda a jubilejného 640 výročia prvej zmienky našej obce v roku 2001-5.6 sa rozhodol starosta našej obce Ing. Štefan
Harant vysvätiť symboly našej obce.
Obec za svojej existencie používala viacero znakov. Z heraldického hľadiska je
Najvhodnejší znak na pečatidle z roku 1851 t. j. po pažiti kráčajúci lev smerujúci doprava, za
Sebou ma malýtrs trávy pred sebou väčší, v ktorom sme náchylní vidieť snop. Je to logické,
Pretože obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch.
Symboly obce schválené obecným zastupiteľstvom a Heraldickou komisiou Ministerstva
Vnútra SR bude od toho dňa používať obec Veľká Čierna v nasledovnej podobe:
Klasov.
Čierna. Vlajka má pomer šírky k dĺžke 2:3, a ukončená je troma cípmi,
t.j.dvoma zástrihmi, siahajúcimi do jednej tretiny jej listu.
V strede doprava kráčajúci lev po čiernej pažiti, vľavo od neho
Drobný snop bezostných klasov.
ZÁVER: Za informácie a materiál ďakujeme Lenke Hudekovej
obec Veľká Čierna
041 / 542 22 95 - obecný úrad
frkan1[zavináč]centrum.sk - administrátor stránky