OBSAH:

ÚVOD.......................................................................................................................................................

DEJINY.....................................................................................................................................................

NÁZOV OBCE........................................................................................................................................

   Šoltýsi

  Sedliaci

  Domkári= želiari

TVAR A POLOHA OBCE..........................................................................................................................

NÁBOŽENSTVO, NÁREČIE......................................................................................................................

ZAMESTNANIE.......................................................................................................................................

VZDELANIE.............................................................................................................................................

POČET OBYVATEĽOV...........................................................................................................................

SPOLOČENSKÝ ŽIVOT..........................................................................................................................

   Účasť na vojne

   Poprevratová doba

   Funkcie v obci

  Hasičstvo

KULTÚRNY ŽIVOT..............................................................................................................................

   Zvyky

   Kroj

HOSPODÁRSTVO................................................................................................................................

   Technické vynálezy

   Poľnohospodárstvo

ZDRAVOTNÍCTVO..............................................................................................................................

   Choroby

ŠPORT..............................................................................................................................................

STAVBY A BUDOVY........................................................................................................................

    Kríže

    Zvonice

    Škola

    Kaplnka

    Obecný dom

    Škôlka

VOĽBY................................................................................................................................................

VEREJNÁ SPRÁVA OBCE.....................................................................................................................

SYMBOLY OBCE................................................................................................................................

ZÁVER................................................................................................................................................

DEJINY

 Kedy bola založená naša obec nemožno jednoznačne povedať. Prvýkrát sa spomína v roku

1361 v spojistosti s rodinným menom FEKE NAGHY ANTAL a v roku 1525 už ako obec

NAGH CHERNA. Vznik obce bol však určite skôr. Kedže kolonizácia tohto územia sa šírila 

Proti  toku Riek  možno predpokladať, že osada ČERNA- teraz VEĽKÁ, MALÁ ale aj i

CHERUBIN mala Rozhodne spojitosť s odídľovaním rajeckej doliny, teda i RAJCOM.

Vieme, že ešte v roku 1358 stál v doline Baranová strážny hradok. Ďalej vieme, že cesta

Z Rajca do Považskej Bystrice neviedla dnešnou trasou , ale prakticky po priamke Rajec-

Baranová- Cherubin Černá –Čierna Hora- Prečín do Považskej Bystrice. Kedže strážny

Hrad stál na tejto trase možno predpokladať vzhľadom na to , že v tejto dobe boli tu i na okolí

Iba lesy. A tiež, že tento strážny hrádok spadal pod Rajecký hrad v katastri obci Jasnenové

 bol ďalší strážny objekt  pri ceste do Domaniže. V latinskom jazyku CHERUBIN znamená

STRÁŽCA.

Takže  podľa názvu Cherubin Černá by mohla táto strážna jednotka byť umiestnená

 na tomto mieste. Nebola to Jednotka o veľkej sile do počtu, teda iba pár osôb, ale postupne

 možno uvažovať o rodinnom Rozmnožovaní a i založení obce ČERNÁ.

Pôvodne išlo o jednu obec ČERNÚ, ktorá sa buď vlastníckou deľbou, alebo rozšírením

Kultivovaných plôch začala najneskoršie od 1. Polovice 15. Storočia deliť na VEĽKÚ a 

MALÚ ČERNÚ. Obyvatelia obce sa zaoberali  poľnohospodárstvom a ich stravou bolo to,

čo si sami dorobili

Neskôr v dôsledku vzrastu obyvateľstva sa územie rozdelilo na MALÚ, VEĽKÚ a CHERUBIN ČERNÚ-osady neskôr obce

NÁZOV OBCE

Pamätnící obce hovoria, že v dávnych časoch, keď bola založená  naša obec  naokolo boli

Čierne hory, v ktorých sa zdržiavali zbojníci. Spomína sa, že keď občania našej dediny počuli

Hlas trúbky od kopca Srnák, nechali robotu a utekali.

Legenda hovorí, že obec dostala meno ČERNÁ podľa okolitých čiernych hôr. Dôkazom je

Čierna hora na západa nášho chotára.

VEĽKÁ ČERNÁ. HRÁDEK, 1954. Až do minulého storočia hradská cesta Považská        

 Bystrica- Rajec neviedla oblúkom cez Domanižuako dnes, ale skoro ustavične po priamke a

Hrebeň vrchov Čierna Hora pokračovala v sedle na rozvodí Váh – Rajčianka. Severnú stranu

Sedla tvorí svah vrchu Hrádek  s malým opevnením neznámeho pôvodu na temene. V samom

Sedle tesne vedľa cesty sú stopy osídlenia asi zo začiatku rímskej ríše. Opevnenie

Hrádku  je  snáď súčastné.

Naša obec VEĽKÁ ČIERNA vždy nepatrila medzi príslušenstvo Lietavského hradu. V zozname  

obcí a osad. Z roku 1474 sa naša obec medzi nimi nenachádzala, čo si snáď možno vysvetliť iba

 tým, že Naša osada patrila do hraničného pásma medzi Lietavským  a Považským hradom a v tej dobe

Nepatrila pod lietavské hradné spravovanie. Hranice hradných území  na  začiatku

 Kolonizácie neboli presné ustálené. Chotáre a chotárne časti niektorých dedín , najmä tých, ktoré ležali

V hraničnom pásme zámocníckeho územia boli predmetom stálych hraničných sporov pri,

Ktorých celé dediny, alebo ich časti prechádzali spod správy jedného panstva pod správu

Iného susedného panstva pričom poddaný ľud týchto spomínaných osád a pozemkov mnoho trpel.

Bezprostredne pred osudnou porážkou pri Moháči, kde Turci zničili bojovú moc Uhorska

V roku 1526 JURAJ ZÁPAĽA písal TOMÁŠOVI TÁRNOKOVI, svojmu kastelánovi v

Lietave a Skliabini, aby upustil od všetkých sporov, ktoré boli zavedené pod menom

Hraničných nezrovnalostí medzi hradom LIETAVOU a hradom Michala Podmanického

BYSTICOU pre orné zeme a lesy v dedinách ČERNEJ a LEDNICI. Pričom mu kázal čakať s vybavením dovtedy, kým dovtedy, kým nebude uzavretá revízia. (A. Kavuljak – LIETAVA)

V roku  1831 bo zemepánom  vo Veľkej Čiernej P.D.ĽUDOVÍT AKAY z Hradnej a do

rodín PERÉNYI a LENGYEL. Potomkovia týchto  rodín vládli na hrade až do polovice 19.

Storočia.

V rajeckom kraji Lietavského hradu sa vyvinuli  dva typy osád:

1. roľnícke osady ( sedliacke )
2. remeselnícke osady, mestečká ( oppidium )

V každej  poľnohospodárskej  osade podľa stredovekej kolonizácie rozoznávame tri

Kategórie obyvateľov:

1. šoltýsov
2. sedliakov
3. bezroľných domkárov

ŠOLTÝSI

- mali od ostatných obyvateľov odlišné práva a povinnosti

- názov je pôvodom starogermánsky

Ich práva:

• mali PRÁVO MLYNA- postaviť mlyn, v ktorom  sa osadníikom mlelo zrno
• mali právo na svojich pozemkoch držať poddaných, priípadne i tzv. ,,záhradnikov-

       polúdníkov“- želiarov

• mali právo spravovať dedinu, v mene zemepána súdiť  súdiť poddaných, ale len v drobných

      občianských sporoch

• ich práva boli dedičné do panovania MÁRIE TERÉZIE -  do 2. Polovice 18. Storočia, keď

Funkcia šoltýsov prešla do rúk richtárov

Ich povinnosti:

• schvaľovali  poplatky a dávky
• vyberali dane, príspevky a nájomne
• ich rodinné mená sa zmenili podľa názvu osady. Tak to bolo aj u nás vo VEĽKEJ 

ČIERNEJ, kde rodinu ČERŇANSKÝCH pozemančily už pred rokom 1543.

SEDLIACI

Ich povinnosti a bremená môžeme rozdeliť na tri časti (doby):

1. od začiatku kolonizácie do sedliackej vzbury v roku 1514
2. od sedliackej vzbury v roku 1514 do vznesenia tereziánskeho urbáru v roku 1767
3. od roku 1767 do zrušenia poddanstva v roku 1848

DOMKÁRI= ŽELIARI

- prisťahovaní občania:  1. Domkári- mali dom

                                           2. Poludník – bez domu

- vyvinuli sa zo šoltýsov

TVAR  A POLOHA OBCE

Obec VEĽKÁ ČIERNA v terajšej podobe vyzerá ako  §, podobné písmenu S však

Hrubšie.

. západnej strane obce tečie potôčik , tečie zo severnej strany

• na východnej strane obce tečie druhý potôčik tým istým smerom. Obi dva sa spájajú na

juhovýchodnej strane obce, za  východným potokom sú dve prázdne stavby. K nim sa viaže

história. Nblízku bol kedysi kaštieľ zámožnej grófky z rakúskeho mesta GVATZ.

Grófka mala majer na terajšom chotári obce a okolí. Jej majetok prešiel do vlastníctva občnov.

• Väčšina občanov pochádza od jedného predka z DOMANIŽE a po ňom je priezvisko rodu:

“Domaniský“

• V roku 1875 sa obec skladala len z 30 domov, neskôr sa rozširovala v centre

NÁBOŽENSTVO

Ľud je  od pamäti ľudu Rímsko- Katolíckeho náboženstva, ale v roku 1878 bývala v obci jedna Evanjelická rodina – JANUROVÁ, neskôr sa však odsťahovala do Hradnej alebo Súľova.

NÁREČIE

Zmäkčuje sa viac ako v spisovnej slovenčine a navyše sa aj dzéka.

ZAMESTNANIE

-  roľníctvo

- stolárstvo

- obuvníctvo

- krajčírstvo

- murárstvo

-kováčstvo

VZDELANIE

 O rozsiahlejšie vzdelanie nešlo, lebo nebolo odborných učiteľov. Maďarská vláda úmyslene

Nepriala vyššiemu vzdelaniu. Obyvateľstvo sa však samo vzdelávalo v písaní, čítaní a rátaní.

POČET OBYVATEĽOV

V roku 1539- 5 usadlostí = asi 50 ľudí

             1543 – 8 usadlostí = asi 80 ľudí

             1803- 215 obyvateľov

             1831- 213 obyvateľov +štyria židia

             1843- 238 obyvateľov +štyria židia

             1851- 238 obyvateľov +štyria židia

             1863- 212 obyvateľov

             1895- 277 obyvateľov

             1920- 350 obyvateľov

             1930- 375 obyvateľov

             2007- 361 obyvateľov

             2010- 358 obyvateľov

SPOLOČENSKÝ  ŽIVOT

ÚĆASŤ   NA  VOJNE:

- ľud trpel hladom, rekvirovalo sa po obci ( obilie, mäso)

- chudobnejší  ľudia  dostávali lístky  na tabak, cukor, petrolej, múku na notárskom úrade

- muži bojovali vo vojne proti vlasti, t.j. vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Vznikla

Snaha pre spojenie sa s Čechmi do jedného štátu a táto myšlienka bola jedinou útechou

obyvateľstva

-z obce narukovalo asi 40mužov od 18- ročných do 42- ročných

-do zajatia padli : MICHAL DOMANICKÝ, JOZEF DOMANICKÝ, ONDREJ HARANT,

VALENTÍN DOMANICKÝ, JUSTIN FILO, ŠTEFAN ČERŇANSKÝ, JOZEF UHLIARIK

POPREVRATOVÁ  DOBA

• Správa o vzniku ČESKO-SLOVENSKEJ REPUBLIKY zapôsobila veselo
• Radosť  bola aj z ukončenia vojny
• Dňa 28.10.1918- bolo zjednotenie Čechov a Slovákov, ale v našej obci sa radostne čakali v

Tento deň zajatci

FUNKCIE V OBCI

• Obec  mala jedného funkcionára pre všetky potreby obce. Toho času to bol JÁN GALOVIČ,

Ktorý bol aj zvonárom, hrobárom, poštárom, nočným strážcom a hájnikom

HASIČSTVO

• Hasičský zbor bol zriadený 25.2.1928
• Zbor sa skladá z 12 mužov
• Výstroj: svetlé sviatočné šaty, opasky, sekery, trúba, železná čaká, širák( kabát)
• Vtedajším veliteľom bol JÁN DOMANICKÝ

KULTÚRNY ŽIVOT

     Do obce chodili noviny:

Slovák, rôzne fašistické noviny, päť kníhročne zo Spolku sv. Vojtecha, Posol, Misijne hlasy,

Nový svet

• Pre učiteľa: Slovenský učiteľ, Naša škola, Plameň
• Pre mládež: Orlík, Žiačik

ZVYKY:

-  pálenie Moreny 21.3.

-  fašiangové oslavy na konci ktorej je pochovávanie basy

- prísne dodržiavanie 40 dňového pôstu

- na Zelený štvrtok zaväzovanie zvonov, kedy chlapci chodili po dedine s rapkáčikmi

- na Bielu sobotu sa všetky dievky umývali v potoku, aby boli zdravé

- šibanie a oblievanie dievčat na Veľký pondelok

- na sv Juraja 24.4 zavlačovanie ( premiestňovanie) rôzneho nezabezpečeného

Majetku na jedno miesto najlepšie v strede dediny

-Na sv. Jána 24.6. pálenie vatry

- stavanie májov každoročne 1.5 slobodným dievkám

- hodová oslava ktorá sa konáva 5.7. na sviatok sv Cyrila a Metoda patrónov nášho

Kostola.

-samovýroba a vysvätenie adventných vencov

- Mikuláš 6.12. rozdávanie deťom sladkosti

- na sv. Luciu 13.12. sa dievky prezliekli do bieleho oblečenia s krídlami a chodili vymetať kúty z každého domu. Aj chlapci sa prezliekli za čertov a chodili s nimi

(veľa zo zvykov sa už nevykonáva, ale niektoré pretrvali do dnes)

KROJ

Mužský:  - na nohách súkané nohavice, krpce z kusu remeňa, až nad členky okrúcali onúce

• Na drieku súkenná halena
• Po bokoch dolu nohami bola prišitá priama šnúra
• Cez rebrá široký opasok
• Rukávy na košeliach boli voľné , široké
• Košela sa na krku zaväzovala špagátom
• Na opasok sa obliekal kožuch

Ženský: - na hlavách tzv. krkule -  plátna a v nich bol kus žitnej slamy, na to išla šatka

           Preložená do trojuholníka

• Vrkoče boli voľne spustené dolu pásom
• Rukávce boli krátke a vyšívané
• Na nohách mali krpce , onuce siahali vyššie ako mužom
• Sukne sú v páse riasené a dolu široké

HOSPODÁRSTVO

Technické vynálezy:

• Zavedenie ELEKTRICKÉHO PRÚDU do obce 26.2.1931 s obnosom 208 000kč
• RÁDIO
• AUTO- prvý ho mal Ján Garlík

Poľnohospodárstvo

• Domáce zvieratá: rožný statok, bravčový statok, koza ,kone, ovce ,hydina a včelárstvo

ZDRAVOTNÍCTVO

• Domáce liečenie- ľahšie onemocnenia sa liečia doma
• Ošetrovňa v Malej Čiernej
• Trachómová stanica v Rajci

      Choroby:

• Po  1. Svetovej vojne sa objavila nemoc- Španielka- zomreli tri dievčatá a mnoho

Chlapov a žien

• Trachomova choroba

Nie sú tu ľudia s rakovinou ani tuberkulózou

ŠPORT

• Známy je FUTBAL
• V zime LYŽOVANIE
• Plávanie je znemožnené chýbajúcou riekou  aj ked v minulosti sa v obci nachádzal rybník čomu nasvedčuje názov oblasti a aj pozostatok hrádze

STAVBY  A BUDOVY

 kríže

Cherbuin –Čierna:- okrem kríža s plechovým umučením na cintoríne je v dedine ešte druhý

                                  Kríž pri zvonici

Veľká Čierna: - okrem kríža s plechovým Umučením na cintoríne je ešte druhý kríž na

                                Čiernej Hore, ktorý postavil Ondrej Bohdal

 zvonica

-  v obci stála maličká murovaná zvonica s vyššou štvorhrannou vežou, v ktorej bol zavesený

Zvon o váhe 70 kg. Počas 1. Svetovej vojny tu bol menší iba 25kg, ale bol zrekvírovaný

Hovorí sa, že ho černani vo vrecku kabáta doniesli, alebo vo vreci

-ležala na pravej strane hradskej cesty- od juhu na sever idúc z Považskej Bystrice na Rajec

A to viac v južnej polovici obce

-bolo zvykom , že zvonár ranné zvonenie odbavil o 2. Hodine po polnoci v lete a o 3. Hodine v zime

(Pamätná kniha str. 13 Kaplán Jozef 1933)

 škola (už neexistuje teraz tam sídli firma)

-pôsobila v nej títo učitelia a učiteľky:

CSIKÓ BORIŠKA z Maďarska

MARKO ANNA z Trenčíne

CSÉKA BOCCSY z Maďarska ( z Jágvu)

SHANDLI TEREZIA

Prof.č. KAPLÁN JOZEF z Oravy

Kaplnka

Obecný dom (zrekonštruovaný v roku 2002)

Školka (dostavané horné podlažie na bývanie)

Výstavba golfového areálu

VOĽBY

-  pri prevrate vo voľbách v roku 1920 väčšina občanov hlasovala za stranu MALOROĽNÍCKU

-pri obecných voľbách  v roku 1923 bola podaná len kandidátka HLINKOVEJ STRANY

-v roku 1927 – len  kandidátka OBČIANSKYCH STRÁN

-v roku 1931 – len kandidátka KATOLÍKOV

VEREJNÁ SPRÁVA OBCE

• Prvým starostom obce po vzniku ČSR bol Adam Harant
• Druhým Dominik Domanický- 22. 9 .1923
• Ďalším: Štefan Čerňanský- 22.10. 1927

              Blažej Domanický

Vtedajší- Adam Harant zasa – 13.9.1931

• Členmi obecného zastupiteľstva boli od roku 13.9.1931

Adam Harant- starosta

Ondrej Bohdal- námestný starosta

Volený členovia: Tomáš, Mikuláš, Blažej, Dominik, Michal, Ferdin, Gabriel, Ján

                               Domanický, Štefan Čerňanský, Ján Krajči

• Starosta bol pod kontrolou notára
• Členovia miestnej volebnej komisie v období 1933-1935 sú:

Za Hlinkovú stranu- Blažej Domanický, Ondrej Bohdal ? Ladislav Smieško

Za Mičurovú stranu- Ján Garlík, Tomáš Domanický, Jozef Domanický , Ferdin Domanický

SYMBOLY OBCE

   V den sviatku patrónov  našej obce vierozvestcov sv Cyrila a Metoda a jubilejného 640 výročia prvej zmienky našej obce v roku 2001-5.6 sa rozhodol starosta našej obce Ing. Štefan

Harant vysvätiť symboly našej obce.

  Obec za svojej existencie používala viacero znakov. Z heraldického hľadiska je

 Najvhodnejší znak na pečatidle z roku 1851 t. j. po pažiti kráčajúci lev smerujúci doprava, za

Sebou ma malýtrs trávy pred sebou väčší, v ktorom sme náchylní vidieť snop. Je to logické,

Pretože obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch.

Symboly obce schválené obecným zastupiteľstvom a Heraldickou komisiou Ministerstva

Vnútra SR bude od toho dňa používať obec Veľká Čierna v nasledovnej podobe:

• ERB OBCE: v modrom štítena čiernej pažiti strieborný obrátený Lev v zlatej zbroji, vľavo od neho na pažiti drobný zlatý snop bezostných

Klasov.

• VLAJKA OBCE: pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrá, biela, žltá a

Čierna. Vlajka má pomer šírky k dĺžke 2:3, a ukončená je troma cípmi,

t.j.dvoma zástrihmi, siahajúcimi do jednej tretiny jej listu.

• PEČATIDLO OBCE: v medzikruží názov : OBEC VEĽKÁ ČIERNA

V strede doprava kráčajúci lev po čiernej pažiti, vľavo od neho

Drobný snop bezostných klasov.

ZÁVER: Za informácie a materiál ďakujeme Lenke Hudekovej